O tom, ako mi stále nedochádza

Autor: Mirka Polohová | 24.1.2017 o 20:30 | Karma článku: 2,00 | Prečítané:  348x

Sú dni, keď zabúdam. Na chorobu, na samotu, na všetko, čo sa stalo. A potom sa cítim ako vo sne. No precitnem. Trhne mnou a ja si znovu opakujem, čo sa stalo. Hovorím si, že už prešlo veľa času, že som vlastne trápna.

Som nevďačná. A to mi prekáža najviac. Žužu mi vynadala aj za to, že som si stále nekúpila diár na nový rok. Má pravdu.

Darí sa mi. Dejú sa veci, ktoré by som pred rokom pokladala za šialene nerealistické. Ako to robím? Nijak špeciálne. Iba pracujem. Niekedy sa mi ani veriť nechce, že mám také šťastie.

Pravdepodobne existuje na svete rovnováha. Ak nemáš z jedného, dostaneš z druhého.

A ja som rozhodnutá sa z toho tešiť. Z nového gauča, poskladaného stola. Ale mám pocit, že na všetko sa dívam spoza obrovského kameňa. Prekáža mi vo výhľade. V každom obraze môjho nového života je veľká sivá škvrna.

Čakám kedy sa to stane. Kedy ten balvan zmizne. Nemôže to už trvať dlho. Prešlo už toľko času. Každý sa z toho predsa dostal.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Bývalý šéf Tiposu pôjde do väzby, rozhodol Najvyšší súd

Do väzby okrem Barcziho pôjde aj exšéf IT Prelec.

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Fico Kalavskej ukázal dvere

Kto po tejto skúsenosti podá Smeru ruku?


Už ste čítali?