Ako sa to všetko zomlelo.
Bola úplne obyčajná sobota, okolo tretej popoludní. Iróniou bolo, že všetci členovia rodiny boli doma.
"Syn spal vo svojej izbe na poschodí – bol po nočnej. Ja som vešala na záhrade prádlo. A ten si normálne vošiel hore do bytu," krúti nad tým, čo sa stalo hlavou pani Magdaléna.
Zlodej si kľúčom, ktorý majitelia domu nechávajú vždy položený na bránke, jednoducho otvoril a vošiel do dvora. Pravdepodobne si myslel, že v dome nájde iba pár dôchodcov, s ktorými by si bol – v prípade, že by si ho boli všimli – poľahky poradil. No našťastie to nemal až také jednoduché.
"Zavolal som Iku a povedal som jej, že nech sa ide pozrieť, lebo som vidiel niekoho ísť do domu. Najprv som si myslel, že je to vnuk. Ale keď som sa lepšie pozrel, hovorím si, ta toto nie je Mišo. Dcéra vošla zadným vchodom a počula ako hlasno rapčia schody na poschodí – sú drevené a staré, takže na nich počuť každý krok."
"Vošla som dnu a počula ako niekto ide po schodoch na poschodie. Zakričala som na neho, aby sa vrátil. Pokúšal sa aj utiecť, ale ja som utekala zamknúť bránku a otcovi som povedala, aby zavolal na brata. Keď videl, že nie sme doma sami, tak sa naľakal a začal sa vyhovárať, že sa chcel iba opýtať na cestu na Domašu," hovorí hrdinka dňa, dcéra Iveta, ktorá je príslušníčkou Zboru železničnej polície.
Polícia dorazila na miesto činu v rekordnom čase. Zlodeja zatkla a obyvateľom domu oznámila, že bol už viackrát trestaný za krádeže. Prekvapujúci je aj vek páchateľa. Mal iba 24 rokov.
Ako som sa neskôr dozvedela, pozemok a dom ešte donedávna strážil rešpekt budiaci pes. Teraz majú Škapurovci iba šteniatko, ktoré sa zatiaľ zaujíma viac o žuvacie hračky ako o zlodejov. Zatiaľ sa v tejto oblasti nekradlo, domy nevykrádali. Výber zlodeja bol teda celkom náhodný, aj keď – aspoň pre neho – nie veľmi šťastný.
Pravdepodobne si znovu nejaký čas posedí "v chládku".