Jemný pohyb prstov po tom najjemnejšom, čo príroda stvorila. Maličké pršteky stvorenia, ktoré vonia po zázraku.
Dotyky drobných rúčok, čo patria k neistým krokom. Hovoria o potrebe podpory a bezhraničnej dôvere. A my, my im dávame všetko.
Prvýkrát stojím vedľa teba a takmer nedýcham. Kúsok rukáva, čo sa ti obtrel o moju ruku spôsobí, že zalapem po vzduchu. Srdce sa mi rozbúší silnejšie a dúfam, že to nepočuješ.
Má upracované ruky, polámané nechty, ktoré si strihá do špica, lebo si matne spomína, že keď bola mladá, nosilo sa to. Teraz už má na seba viac času. Dcéra jej spravila manikúru pred mesiacom. Natrela jej ruky krémom a nechty jej nalakovala ostrým červeným lakom. Len škoda, že z toho Anglicka nechodí domov tak často.
Stojí tak blízko môjho ramena. Chcel by som sa jej dotknúť, na hrudi vidím, ako jej tlčie srdce, vôňa vlasov mi stúpa do nosa. Keby tak vedela....
Mám rád, keď ma maminka berie na ruky, lebo pekne vonia. Na krku nosí lesklé kamienky a na ušiach svetielka.
Zvykne sedieť na vozíčku pred domovom, keď čaká na lekára alebo iba tak sedí a pozoruje ľudí. Má rád Vianoce a narodeniny a meniny a všetky dni, kedy mu prichádzajú blahoželať. Nie kvôli darom. Tí, ktorí ho obdarúvajú, si sotva môžu dovoliť viac ako on. Ale vždy si podajú ruky. Sestričky mu dajú bozk a niekedy ho držia za ruku, kým všetci spievajú "živió".
A keď prechádzame cez cestu, tak mi vždy stisne ruku pevnejšie, aby som neutiekla. Ale ja sa ho tiež vždy chytím, aby sa ani jemu nič zlé nestalo.
Keď v diaľlke udrel blesk, skočila na mňa ako keby udrel priamo do nej. Ale keď som pocítil teplo jej tela, uvedomil som si, že ju chcem chrániť, milovať a každý deň ju zovrieť v náručí.
Niekedy zabúdam na to, aké hrubé má ruky, aké sú mocné, drsné a ťažké. Uvedomím si to, až keď mi nimi na konci mesiaca zovrie kufor a hodí ho do auta. Celú cestu do rodnej dediny sa potom dívam na volant a snažím si zapamätať každú vrásku.
Stál na letisku a potláčal slzy. Palcom si hladil dlaň druhej ruky, pripravuje sa na to, že už každú chvíľku objíme milovaného syna.
Keď sa blížila k posteli, zdalo sa jej, že iba spí. Čelo, z ktorého za posledný mesiac toľkokrát zotrela pot, už bolo pokojné. Vrásky bolesti zmizli. Ostal iba chladný pocit na rukách.
Nutkanie vracať sa ku kolíske. Matka, ktorá by mala spať, vyumývať fľaše od mlieka, povysávať, ale hlavne spať, na chvíľku si oddýchnuť. Postáva nad kolískou, v ktorej spí to najdrajšie čo má.
Dotýkaj sa. Rozdávaj objatia a teš sa z toho, že ťa má kto držať za ruku. A neboj sa ani dotýkať tých, ktorí sú skrivení chorobou, potrebujú ťa najviac.
