Začalo sa to nenápadne. Predstavili nám "syna" a potom občas k nám zašiel. Občas pomohol pri rekonštrukcii, niekedy iba postál a kládol otázky.
-Kedy sa sťahujete?
--Neviem, možno už do Vianoc.
-Hej? Takže budete na Vianoce tu?
--Neviem, možno, podľa toho či stihneme opraviť celý dom...
-Takže sa budete na Vianoce sťahovať?
--Možno áno.
-No a kedy sa budete sťahovať?
--Na Vianoce...
Niekedy mám pocit, že najlepšie bude rezignovať hneď na začiatku, ale potom príde varovanie... Ak by si bola na jeho mieste? Pri práci s postihnutými som sa naučila trpezlivosti, pravidelnému dýchaniu a naučila som sa veriť...