O ľuďoch, ktorí majú kľúč od môjho bytu

Autor: Mirka Polohová | 3.10.2016 o 19:18 | Karma článku: 5,33 | Prečítané:  256x

Uvedomila som si to vtedy, keď som si vybrala zvyšky vyvrátených vajíčok z vlasov. Bolo pol štvrtej ráno a ja som si uvedomila, že sa začal nový život. Bude plný omylov, rovnako ako ten pred ním. Nový bude iba môj pocit. 

(Zvyknem si ľudí privlastňovať.) 

Moja Žužu

Azda nie preto, žeby bola úplne moja. Patrí malému Chrisovi a veľkému Martinovi. Ale tak trochu patrí aj mne. Viem, že je to človek, pre ktorého je málo vecí nemožných. Príde aj vtedy, keď som úplne dolu a verím, že som si vyslúžila iba zármutok. Na narodeniny mi oblepila byt žltými post-itmi a do chladničky mi doplnila zásobu vína a do mrazáku mi dala zmrzlinu "na zlé dni". Ona vie. Má kľúč od môjho bytu, ale zaklope, kým vojde. Vždy sa dovalí s krabicami práce. Servítkami na skladanie, koláčmi na balenie, papiermi na rezanie alebo len tak príde, vylezie na barovú stoličku a vypýta si kávu. Hovorí tomu pracovná terapia a vždy sa zhodneme, že by som jej vlastne za to mala platiť.

 

Naša Števka

Pozná ma a pozná môj byt. V kúpeľni má svoju žiletku, vie, ktoré uteráky si vybrať, keď sa príde osviežiť po dni v práci a pred večerom mimo kancelárie. Vie, čo je obsahom mojej chladničky. 20 minút po jej príchode, keď skonštatuje, že kde nič nikdy nebolo, ani nič nenarastie, príde donáškar s dvomi druhmi cestovín a ja nasypem do čaju cukor, lebo ona to tak má rada. Má dokonca rada aj mňa a ja ju. Tak ako sa ona môže prísť vyplakať, aby to susedia počuli, keď už ten jej to nepočuje a nechápe, tak môžem ja, kričať a nadávať a potom vyplakávať, lebo ona vie, že stačí, že ma počula. 

 

Jeden, čo mi nepatrí

On mi nepatrí. Nie je môj. Vlastne ani nie je, ale mohol by byť. Prichádzal by bez toho, aby musel zvoniť a vystrašiť tak zo mňa aj môj vlastný tieň. Vie, že mám rada gerbery a knihy. Počúvam, keď mi číta, hlavne, keď má ten báječný český prízvuk. Chápe, keď neviem byť sama a vie, kedy sa cítim prázdna. Netrápia ho moje diagnózy, radšej mi spraví sedliacku praženicu a bude pri tom počúvať to, ako neustále meliem. Čítam mu statusy z facebooku a ukazujem mu moje obľúbené videá z americkej prezidentskej kampane. Bolo by to fajn, keby tomu rozumel menej. 

 

Moji

Od môjho bytu majú kľúče aj tí moji. Veria, že raz nebudem potrebovať pripomenúť, že dospelí majú skrine a gauče, na ktorých sa dá sedieť. S pochopením sa dívajú na stôl vyrobený z bielych debničiek a kvitujú fakt, že parkety sú vybrúsené. Prestali o tom hovoriť v ten deň, keď potetovaný pán skonštatoval, že tu mám veľa rohov. Asi dovtedy brúsil len v Bielom dome. 

Môj život je iný. Z tej nočnej epizódy, keď som v pravidelných intervaloch dvíhala veko záchodového sedadla, až som sa rozhodla, pre trvalý kemping na podlahe, mi zostalo vedomie, že by ma tu vlastne niekto mohol nájsť. Niekto, kto má kľúče od môjho bytu by prišiel. Našiel by ma, učesal a posadil do vane plnej peny a povedal by mi, že všetko je vlastne ako má byť. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.

SVET

Pozrite si, ako za dva roky zničila vojna Donecké letisko

Miesto bojov medzi proruskými separatistami a ukrajinskou armádou.


Už ste čítali?