reklama

O tých mojich

Odkedy sú spolu doma, venujú sa jeden druhému. Nehádajú sa, nelezú si na nervy. Pri pohľade na nich, mi to príde také jednoduché. Ako dívať sa na špičkového športovca, ako s obrovskou ľahkosťou prekonáva kilometre na trati....

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

...prerezáva sa vodou v bazéne alebo si len tak hodil kladivom do neskutočnej diaľky. Taký pohľad je na našich, keď sa každé ráno zobúdzajú vedľa seba a každý večer chodia spolu spať.

Možno si povieš, že je to tým, že nemajú starosti, majú deti z domu, na poriadku. Ale to nie je pravda. Nikdy nemali viac ako potrebovali, často nemali ani toľko. A keď si už mysleli, že bude všetko v poriadku, dostali dalšiu ranu. Prišla nečakane, zanechala nás v strachu, ale postupne sa rozvidnelo. Vlasy dorástli, hodnoty klesli a zdá sa, že na čas to bude znovu ako kedysi. 

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

 

Ráno vstávajú neskoro. Zhovárajú sa v posteli o tom, čo sa im snívalo. Plánujú si deň, čo navaria na obed, zasmejú sa a s povzdychom starých kostí, vstávajú z postele. Potom zapínajú pressovar. On pije long a ona si dáva latté s extra porciou mlieka. Vyberajú celozrné pecivo, šunku a potierajú si hrianky cesnakom. 

 

Okrem poobedného spánku, ktorý ho vždy zmorí a na hodinku odstaví, sa veci zdajú normálne. Ona sedí pri ňom a pošepky so mnou telefonuje alebo listuje v letákoch, aby mohla zahlásiť, kam počas vychádzky môžu íst nakúpiť. On sedí v aute a ona sa strašne ponáhľa. Vtedy mi telefonuje zase on a opisuje ako mama "dupká" pri pokladni a ako sa naučila platiť bezkontaktne, aby on nemusel dlho čakať. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 

Na Vianoce si kúpili dvoch kaprov, vraj preto, aby dobehli minulý rok a zostalo aj pre babku. Stromček sme tohto roku postavili predčasne, aby boli Vianoce dlhšie. Aj ja som prišla skôr a odišla na poslednú chvílu. Nie kvôli reklame, čo hraje na city, ale preto, aby sme si to všetko zapamätali. To, ako ten najmenší z nás rozbaľoval darčeky a hovoril o príšerné "vaaauuuu". Ako nakoniec stavebnicu skladal dedo Ďuro a Leopoldík si iba užil hotové vláčiky. Samozrejme až po tom, čo sme mu dovolili vyválať sa v baliacom papieri. 

 

Užili sme si to. Január priniesol sťahovanie a tí moji si konečne povedali "už je na poradku, už by še mala iba vydac". Odpad od práčky dedo Ďuro namontoval opačne, baba Eva zase skonštatovala, že proste potrebujem dva nočné stolíky a drátenku na parkety (nech je to už čokoľvek). Dnes mi musia kúpiť rohožku, ešte aspoň jednu. Nikto ma nemusí napomínať, aby som bola vďačná za to, čo mám.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Prajem ti, aby to bolo u teba rovnako.

Mirka Polohová

Mirka Polohová

Bloger 
  • Počet článkov:  280
  •  | 
  • Páči sa:  6x

Píšem o tom, čo vidím, čo cítim a keď mi je dobre, tak nepíšem takmer vôbec. Zoznam autorových rubrík:  Čriepky detstvaCooltúraZamyslime saSúkromnéNezaradenéNa poslednej strane

Prémioví blogeri

Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu