O cestovaní, vlakoch a sedmičke

Autor: Mirka Polohová | 1.4.2011 o 12:00 | Karma článku: 25,19 | Prečítané:  6651x

Na peróne pred vagónom zvykne v nočom šere postávať sprievodca. Skontroluje mi lístok a povie mi, ktoré kupé je moje. Cestujem lôžkovým vozňom. Nesťažujem sa na spolucestujúcich, netlačím sa v uličke ani sa nedesím cesty na toaletu. Samozrejme, občas to nadhadzuje, trasie, dokonca celkom nepríjemne. Raz je vzduch z klimatizácie studený a inokedy horúci a suchý. Stáva sa, že malé dieťa preplače celú noc alebo vo vedľajšom kupé nejaký chlap chystá drevo na zimu pre celú dedinu. Ale teraz nedávno ma sprievodca poslal rovno do vlaku: Len choďte, nech vám skonroluje mladý pánko lískok. Máte to potvrdené? Mladý pánko mal rukáv previazaný žltou stuhou.

Hneď ako ma zbadal naširoko sa usmial. Príjemne a úprimne. Žiadny z tých nacvičených úsmevov. Z tváre sa mu dalo čítať vzrušenie a radosť. Skutočne. Možno to znie gýčovo, neuveriteľne... ale zrazu som sa cítila úžasne vítaná.

- Potrebujete pomôcť? Kartičku si asi musím nechať, ale opýtam sa. Máte sedmičku, dolu.

Kartičku mi nakoniec mohol vrátiť. Kým som si zložila veci, počula som, ako sa dohadoval so sprievodcom pri vlaku. Všetko je v poriadku. Áno, ešte môžem vyjsť vonku, pokojne. Odchádzame až za 20 minút, ráno si kávu neprosím, cestovať budem sama.

Ako pristupovali ďalší cestujúci, tón v jeho hlase sa nemenil. Pobehoval po uličke, pomáhal ťahať a vykladať kufre na držiaky. Vysvetlil ako funguje svetlo. Upozornil, že je potrebné sa zamknúť. Nech sa páči a ďakujem.

Starší sprievodca nastúpil do vlaku a pohli sme sa. Kráčala som uličkou smerom k nim.

- Potrebujete niečo?

Nie, nič som nepotrebovala.

- Nech sa páči, nie je obsadené.

Klopanie na dvere ma nezobudilo.

- Dobré ránko! O chvíľu sme v Kysaku, nech sa páči lístok.

S každým ďalším otvorením susedných dverí zaznievalo to isté. Ešte 20 minút, nech sa páči, o 15 minút sme tam. Môžem poprosiť uteráky, prípoj vám pozriem.

- Oco, už mám všetky pozberané, už iba dvojka.

-- V sedmičke si už bol?

- Áno, aj tam.

Sedmička sa usmievala. Trošku otlčená a pokrčená na tvári, vlasy stiahnuté do chvosta.

- Tak a teraz otvoríme dvere, až keď zastaneme. A každému poprajeme pekný deň a pomáhaj s kuframi. A aj podaj ruku, lebo schody sú vysoké, hej?

-- Veď héj.

Tak dovidenia - povedala sedmička.

Pekný deň a dovidenia - povedal mladý pánko so žltou páskou na košeli.

__________________________________________________________________

Žltá páska znamená, že sa sprievodca zaúča. Teším sa, že ho zaúča niekto, kto verí v to, že slušnosť a úsmevy nemusia byť nacvičené alebo nariadené ako pracovná náplň. Niekto, kto ide príkladom, kto vie, že sa nám vráti každé milé slovo, že každý problém má riešenie.

Sme ľudia a falošnú milotu vycítime na sto honov. Sme ľudia a preto vieme, že niekedy je ťažké sa usmievať... ale sme ľudia.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.

SVET

Pozrite si, ako za dva roky zničila vojna Donecké letisko

Miesto bojov medzi proruskými separatistami a ukrajinskou armádou.


Už ste čítali?